Začiatky - Milan Žiak - Moja stránka nielen o lietaní

K trampingu som sa dostal cez turistiku. Na základnej škole som chodil do turistického krúžku a naša vedúca Maja Rolincová nás takmer každý víkend vytiahla niekam von. Raz sme šli na nejaký pochod do Dubnice nad Váhom a niečo sa organizačne pokašľalo a tak Maja zháňala pár minút pred odchodom vlaku niekoho, kto mal viac ako 18 rokov a mohol ísť s nami ako dozor. Tak som prvýkrát stretol T.S. Stopára. Cestou vlakom sme sa bavili o trampingu a obdivovali Stopára, inak Vojta, ako dokáže ísť na zimný upršaný dvojdenný pochod len v košeli a so sebou mať len US-ku s kusom celty a spacákom. Krátko po tejto akcii presedlal z organizovanej turistiky na tramping najhorlivejší Vojtov poslucháč Jano a začal jazdiť po horách ako kamarát T.S. Baďo. Boli to osemdesiate roky, roky Porty, Zahrady, Slunovratu, slovenských Ozvien ciest, roky kedy v každý piatok a nedeľu patrili posledné vagóny zeleným košeliam, šatkám, gitarám a spevu. Aj v malej dedine Zemianske Kostoľany bola pomerne silná skupina trampov, okrem Baďa a Stopára by som rád spomenul T.S. Borca a T.S. Drobca. V tých rokoch som sa konečne naučil hrať na starú otcovu gitaru a tiež na fúkaciu harmoniku. Dodnes si občas zahrám, dokonca skúšam trápiť aj banjo, ale nie veľmi často, neviem sa totiž pri tom ubrániť smutným a nostalgickým myšlienkam.